F.A.Q.

1. Rozsah Osobitn�ch zmluvn�ch podmienok, predlo�en�ch investorom, m� 20 str�nok. Ak� je obvykl� rozsah S.C.C. podmienok v praxi?
     Nie je obecn� n�vod alebo odpor��anie pre rozsah Osobitn�ch zmluvn�ch podmienok - S.C.C.. Rozsah je �pecifick� pre ka�d� jednotliv� stavebn� projekt, v niektor�ch pr�padoch je ale v��� rozsah podmienok odrazom miery neistoty alebo ch�baj�cich sk�senost� zad�vate�a v�berov�ho konania. Pre dod�vate�a stavby je d�le�it� predov�etk�m zoh�adnenie t�chto podmienok pri predkladan� ponuky a tvorbe cien vo vlastnom v�berovom konan�. Rozsah Osobitn�ch podmienok cca 10-20 str�nok zodpoved� obvyklej praxi.

2. Zmluva na z�klade podmienok FIDIC, verzia 1999, obsahuje zna�n� mno�stvo pr�loh. Ak� je ich platnos�, z�v�znos� a nadradenos� z h�adiska zmluvy?
     V praxi podmienok FIDIC je zmluva podstatne krat�ia a m� obvykle rozsah 2-4 str�nok textu, ��m sa minim�lne rozsahom z�sadne l��i od na�ej praxe zml�v o dielo uzatv�ran�ch v s�lade s Obchodn�m z�konn�kom. Vz�ah a nadradenos� vlastnej zmluvy a jej pr�loh je ur�en� �l. 1.5. podmienok FIDIC (priority of documents) a nie na�ou praxou a odporu�en�m pr�vnika. �ast� po�iadavka dod�vate�a, pr�padne pr�vnej kancel�rie na prepracovanie zmluvy a zahrnutie textu pr�loh do vlastn�ho textu kr�tkej zmluvy je nezmyseln� a z�sadne odporuje tejto praxi. Dod�vate� tak iba potvrd�, �e s praxou podmienok FIDIC nem� �iadne sk�senosti. Uveden� plat� pre v�etky verzie podmienok FIDIC a rovnako pre ich star�ie vydania.

3. Investor pou��va star�ie zmluvn� podmienky, verzia 1987. Pre�o nie s� u��van� najnov�ie zmluvn� podmienky z roku 1999? S� rovnako star�ie verzie podmienok FIDIC na�alej platn�?
     Vo�ba zmluvn�ch podmienok na dod�vku pr�c je vecou zad�vate�a. Nov�ie podmienky, predov�etk�m verzia 1999 tzv. Novej �ltej knihy a Novej �ervenej knihy zodpovedaj� viac posledn�mu v�voju v oblasti stavebn�ctva vo svete. Z uveden�ho d�vodu je pou�itie star��ch verzi� podmienok krokom sp�. D�vodom pre toto rozhodnutie na strane investora je okrem in�ho nedostatok praktick�ch sk�senost� s nov�ou verziou podmienok. Star�ie verzie podmienok s� ale st�le platn� a vydan�m nov��ch nie je ich platnos� prekonan�. V pr�pade pou�itia star��ch verzi� (vydanie 1987) ale obvykle narast� rozsah Osobitn�ch zmluvn�ch podmienok.

4. Pr�vna kancel�ria pon�ka, �e prerokuje predlo�en� zmluvu FIDIC s investorom. Zodpoved� t�to ponuka obvyklej zahrani�nej praxi?
     Mo�nos� prerokovania predlo�enej zmluvy s�vis� s typom v�berov�ho konania a investorom pou�itou zmluvou. Pokia� zad�vate� pou�ije typ zmluvy tzv. negotiated contact (rokovac� typ zmluvy), je jej prorokovanie s investorom z�sadne mo�n�, aj ke� rozsah pripomienok dod�vate�a, ktor� bud� zoh�adnen� po�as rokovan� s investorom, �plne iste nebude ve�k�. Tento m� charakter sk�r "kozmetick�ch �prav", ne� z�sadn�ch zmien t�chto podmienok.
     V pr�pade zmluvy typu tzv. tendered contract (tendrovac� typ zmluvy) s� ak�ko�vek pripomienky dod�vate�a prakticky vyl��en� a text zmluvy je s��as�ou podmienok v�berov�ho konania. Odovzdan�m vyplnenej ponuky tak uch�dza� s�hlas� s predlo�en�m textom zmluvy zad�vate�a bez v�hrad. Aj ke� pr�padn� prerokovanie zmluvy medzi investorom a dod�vate�om m��e obmedzi� rozsah po�iadaviek dod�vate�a po�as vykon�vania pr�c, tento typ zml�v je u��van� investormi st�le viac.

5. Subdod�vate� a rovnako projektant po�aduj� uzavrie� zmluvu na z�klade Obchodn�ho z�konn�ku, aj ke� zmluva s investorom vych�dza z podmienok FIDIC. Je vhodn� uzavretie zmluvy so subdod�vate�om pod�a OZ?
     Zmluva na z�klade Obchodn�ho z�konn�ku nie je pre projekty v��ieho rozsahu a komplexnej�ie projekty z�sadne dosta�uj�ca, a to predov�etk�m v pr�pade, kedy s� jej s��as�ou projektov� pr�ce dod�vate�a. Aj ke� je prerokovanie zmluvy na z�klade OZ pre dod�vate�a jednoduch�ie a subdod�vate� obvykle argumentuje men��m rozsahom pr�c a men�ou zodpovednos�ou, nem��e tak� zmluva pokry� v�etky rizik�, ktor� pre dod�vate�a vypl�vaj� zo zmluvn�ch podmienok FIDIC.
     Pre tak� pr�pady je mo�n� pou�i� �tandardn� verziu FIDIC pre subdod�vate�sk� pr�ce. V praxi to znamen�, �e pokia� dod�vate� stavby neuzavrie identick� zmluvu so subdod�vate�om sp�sobom back-to back-contract, t.j. takzvane 1:1, nem��e na neho prenies� rizik�, ktor� pre neho plyn� z podmienok FIDIC na z�klade zmluvy, ktor� uzavrel s investorom. Za tak� rizik� potom zodpoved� dod�vate� s�m, neh�adiac na to, �e v pr�pade viacer�ch subdod�vate�ov narast� agenda. Rozsah pr�c s�vis� s porovnan�m rozdielnych zmluvn�ch a dodac�ch podmienok, ktor� predstavuje na jednej strane FIDIC a na druhej strane u n�s u��van� OZ.
     Uveden� plat� rovnako v pr�pade zml�v na projektov� pr�ce, ktor� zabezpe�uje projektant pre gener�lneho dod�vate�a stavby, ktor� vykon�va pr�ce na z�klade zmluvn�ch podmienok FIDIC, D-B. Uzavretie zmluvy na z�klade Obchodn�ho z�konn�ku alebo honor�rov�ho poriadku UNIKA, �KA alebo �KAIT je sk�r alebo nesk�r zdrojom nedorozumen� a rozporov medzi gener�lnym dod�vate�om a projektantom.

6. V zmluve nie je uveden� effective contract date? Znamen� to, �e text zmluvy nie je v poriadku?
     V pr�pade podmienok FIDIC je anal�gia s na�ou obchodnou praxou, ktor� rozozn�va medzi platnos�ou a ��innos�ou podp�sanej zmluvy. Aplikovan� podmienky FIDIC tak rozli�uj� medzi contract date (platnos� zmluvy) a effective contract date (��innos� zmluvy). Pokia� v zmluve nie je uveden� effective contract date znamen� to, �e d�tum platnosti a ��innosti zmluvy je rovnak�. Uveden� spojenia sa vz�ahuj� iba na zmluvu, nie na zah�jenie stavebn�ch pr�c.

7. Ak� je rozsah opr�vnenia stavebn�ho dozoru na z�klade podmienok zmluvy FIDIC?
     Podmienky FIDIC stanovuj� v �l. 3.1. - 3.5. rozsah opr�vnen� stavebn�ho dozoru (engineer). V z�vislosti na �pecifik�ch projektu, ktor� predstavuj� charakter projektu, rozsah po�adovan�ch stavebn�ch a mont�nych pr�c, sp�sob riadenia projektu atd. m��e by� rozsah opr�vnen� stavebn�ho dozoru roz��ren� v �asti Osobitn�ch zmluvn�ch podmienok - S.C.C.. Jeho menovanie je u� obvykle uveden� v liste investora o potvrden� z�kazky (Letter of Acceptance). V praxi s� rovnako pr�pady, ke� stavebn� dozor spolupracuje s investorom e�te pred podp�san�m zmluvy s dod�vate�om napr. u� na v�berovom konan� atd.

8. Stavebn� dozor odmieta uhradi� vystaven� fakt�ru IPC, preto�e dod�vate� nepredlo�il mesa�n� spr�vu o postupe pr�c. Je tento postup v s�lade s podmienkami FIDIC?
     Uveden� postup zodpoved� praxi podmienok FIDIC. V s�lade s �l. 4.21. podmienok je dod�vate� zaviazan� k predkladaniu mesa�n�ch spr�v o postupe pr�c a stavebn� dozor m��e zastavi� �hradu fakt�ry dod�vate�a.

9. nvestor vr�til claim, predlo�en� v s�lade s podmienkami zmluvy FIDIC ako neopodstatnen�. Znamen� to skuto�ne, �e nem�me n�rok na �hradu vykonan�ch viacpr�c?
     Z�sadne plat�, �e vr�tenie po�iadavky dod�vate�a vo forme claimu neznamen�, �e dod�vate� na �hradu predlo�en�ch viacpr�c nem� n�rok. Probl�mom a �a�iskom sporu s investorom ale zost�va pos�denie, �i dod�vate�om vykonan� pr�ce skuto�ne zodpovedaj� viacpr�cam v s�lade s uzavretou zmluvou. D�le�it� je preto dodr�anie predov�etk�m form�lnej str�nky tejto zlo�itej agendy (Procedure for Claims), ktor� je obsahom �l. 20.1. podmienok FIDIC (verzia 1999), resp. �l. 53.1. - 53.4. (verzia 1987). Skuto�nos�ou ale zost�va, �e v stavebnej praxi je okrem nedodr�ania form�lnej str�nky tejto agendy zna�n� mno�stvo po�iadaviek dod�vate�a neopr�vnen�ch, kedy tieto vych�dzaj� z neznalosti z�sadne inej zmluvnej praxe. Investor, resp. stavebn� dozor tak m� u�ah�en� pr�cu, preto�e predlo�en� viacpr�ce dod�vate�a iba vracia ako neopr�vnen�. Predpokladom pre podanie akejko�vek po�iadavky dod�vate�a po uzavret� zmluvy, jej uznania a zaplatenia investorom je predov�etk�m dokonal� znalos� zmluvn�ch podmienok a kon�trukcie predlo�en�ch cien vo v�berovom konan�.

10. V pr�pade projektu vo verzii zmluvy FIDIC, D-B, 1999, s� pr�ce ocenen� agregovan�mi polo�kami. Ak�m sp�sobom predklad� dod�vate� po�iadavky na viacpr�ce?
     Ocenenie pr�c agregovan�mi polo�kami podstatne zjednodu�� pr�cu autorovi podkladov v�berov�ho konania, na druhej strane je ale pre ocenenie, resp. pre vykonanie zmien po�as v�stavby, a to nez�visle na d�vode ich vzniku, nedostato�n�m podkladom.
     Princ�pom agregovan�ch polo�iek je ocenenie pr�ce alebo dod�vky jednou cenou, aj ke� v na�ej praxi by ocenenie predstavovalo podstatne viac polo�iek. Uveden� sp�sob je mo�n� odpor��a� iba v pr�padoch, ke� s� projektov� pr�ce prakticky ukon�en� a nepredpokladaj� sa zmeny v projektovej �asti, ani po�as realiz�cie pr�c.
     V praxi nie je uveden� sp�sob vhodn� najm� v pr�pade, ke� investor vykon�va pr�ce pre kone�n�ho u��vate�a (obchodn� centr�, administrat�vne objekty), ke� doch�dza k �ast�m zmen�m, ocenenie ktor�ch sp�sob� �a�kosti nielen dod�vate�ovi, ale aj investorovi a je zna�ne nepreh�adn� aj pre pr�padn�ho kone�n�ho u��vate�a. Nie je mo�n� ich odpor��a� ani v pr�pade zml�v typu D-B, ke� za projektov� dokument�ciu zodpoved� dod�vate� stavby a alternat�vne rie�enia alebo stavebno-technologick� postupy predstavuj� obvykl� prax. Vy��slenie akejko�vek zmeny po�as realiz�cie pr�c je v tak�ch pr�padoch obtia�ne a ka�d� predlo�en� rozdielov� �pecifik�cia dod�vate�a predstavuje pre investora vysok� a neprimeran� �iastku. Uveden� plat� predov�etk�m z d�vodu, �e ceny nem��e dod�vate� stanovi� na z�klade s��asn�ch polo�iek alebo interpol�cie cien, ale preva�uj� pr�pady tzv. individu�lnej kalkul�cie cien jednotliv�ch polo�iek.

11. V r�mci v�berov�ho konania na z�klade podmienok FIDIC, D-B sme obdr�ali dokument�ciu pre stavebn� povolenie, ale bez vydania stavebn�ho povolenia. S� tieto podklady dostato�n� pre vypracovanie a predlo�enie ponuky?
     Cie�om zad�vania stavebn�ch pr�c na z�klade podmienok D-B je snaha o �sporu �asu na strane investora, kedy doch�dza k prekrytiu projektov�ch a stavebn�ch pr�c niekedy a� v ne�nosnej miere. Druh�m d�vodom pre pou�itie tejto, u n�s neobvyklej praxe, je snaha prenies� zodpovednos� za projektov� pr�ce a v�sledok projektovej �innosti na dod�vate�a stavby, aj ke� v na�ich podmienkach a praxi sa jedn� o zodpovednos� autora projektovej dokument�cie.
     V praxi podmienok D-B obdr�� dod�vate� vo v�berovom konan� obvykle dokument�ciu pre stavebn� povolenie, niekedy aj bez platn�ho stavebn�ho povolenia a dokument�ciu pre realiz�ciu stavby vypracuje na vlastn� n�klady. Z poh�adu dod�vate�a sa tak jedn� predov�etk�m o jednozna�nos� dokument�cie, ktor� nezodpoved� v�dy na�ej praxi hlavne svojim rozsahom a obsahom. Na druhej strane s� s��as�ou podkladov v�berov�ho konania presn� technick� �pecifik�cie materi�lov, dod�vok a pr�c.
     Pri predkladan� ponuky si dod�vate� mus� uvedomi� najm� tieto skuto�nosti a vykona� tak podrobn� kontrolu predkladan�ch projektov�ch podkladov a technick�ch �pecifik�ci�. Za z�very alebo po�iadavky org�nov v r�mci vydania stavebn�ho povolenia ale dod�vate� nezodpoved� v pr�pade, �e tieto neboli s��as�ou dokument�cie v�berov�ho konania. �astou argument�ciou zad�vate�a je, �e dod�vate� mal tak� z�very predpoklada�, preto�e s� v mieste plnenia obvykl� a n�klady na ne mal u� zahrn�� do ponukov�ch cien.

12. Je mo�n� stanovi� rozsah viacpr�c, ktor� investor uzn� na z�klade zmluvn�ch podmienok FIDIC?
     V zahrani�nej praxi je rozsah viacpr�c, ktor� m��e dod�vate� z�ska� po predlo�en� po�iadaviek formou claimov podstatne men��, ne� v na�ich podmienkach a r�dovo je v rozmedz� 3-5 % z v��ky celkovej zmluvnej �iastky. Tento stav je d�sledkom nielen u��van�ch zml�v, ktor� d�sledne presadzuj� po�iadavky investora, ale je dosiahnut� rovnako pou�it�m podrobn�ch technick�ch �pecifik�ci� vo forme v�kazov v�mer a popisu po�adovan�ch pr�c, ktor� rozsah viacpr�c dod�vate�a z�sadne eliminuj�. Predpokladom pre �hradu viacpr�c je ale v ka�dom pr�pade ich zdokumentovanie v s�lade so zmluvou po�adovanou metodikou.
     Zna�n� rozsah podan�ch viacpr�c v praxi ale neznamen�, �e na v�etky viacpr�ce m� dod�vate� skuto�ne n�rok. Rovnako vyhodnotenie viapr�c porovnan�m podan�ch a investorom uznan�ch a zaplaten�ch viacpr�c je zav�dzaj�ce. Pokia� s� na druhej strane ceny dod�vate�a na z�klade v�berov�ho konania stanoven� nespr�vne, nem��u zisk obchodn�ho pr�padu z viacpr�c, ktor� uhradil investor, v�razne zv��i�. S viacpr�cami ako �al��m zdrojom finan�n�ho krytia dod�vate�a po�as v�stavby, preto nie je mo�n� v tejto praxi po��ta�. Filozofia niektor�ch dod�vate�ov, ktor� predpokladaj�, �e vo v�berovom konan� pon�knu ni��ie ceny a po�as v�stavby bud� tieto navy�ova� predkladan�m viacpr�c, vych�dza z nedostatku sk�senost� so zahrani�nou stavebnou praxou. Uveden� sp�sob navy�ovania nie je mo�n� v tejto praxi aplikova�.